Senzácia moderného šógi, Souta Fujii, ktorý sa zapísal do histórie ako najmladší hráč šógi, ktorý dosiahol status profesionála, držiteľ rekordu najdlhšej výhernej šnúry v oficiálnych profesionálnych zápasoch počnúc hneď prvou oficiálnou hrou, najmladší hráč, ktorý kedy získal jeden z hlavných titulov a držiteľ mnoho ďalších rekordov si ku kontu pripísal hneď ďalšie dve historické prvenstvá.
Titul meijin
V stredu 31. mája sa začala piata partia zápasu o titul meijin. Titul meijin je historicky prvý titul, ktorý hráč šógi mohol dosiahnúť. Slovo meijin znamená vo voľnom preklade majster. Ten najlepší z najlepších. Titul sa prvý krát v kontexte šógi začal využívať už na začiatku Edo periódy, historická perióda Japonska, ktorá začala v 17. storočí, kedy moc v krajine prebral Tokugawský šogunát. Iyeyasu Tokugawa, prvý japonský šógun, ktorý mal moc nad celým Japonskom, podporoval umelcov a majstrov rôznych aspektov japonskej kultúry. Medzi nimi tiež hráčov šógi.
Najlepší hráč v tej dobe, Sokei Oohashi bol po súboji so Sansom Honnibom vyhlásený za majstra šógi – meijina a šógunát ho finančne podporoval, aby sa tak mohol venovať rozvoju hry šógi. Odvtedy bol titul meijin doživotný a dedičný. V jednom momente mohol byť meijin vždy iba jeden človek. V prípade, že nebolo možné titul zdediť, meijina si medzi sebou vybrali vtedajšie hlavy troch hlavných šógi rodín.
To sa zmenilo nástupom éry meiji (pozor, nie meijin). Historická éra, ktorá začala momentom, keď v 19. storočí moc v Japonsku začal preberať japonský cisár. Finančná podpora štátu rôznym rodinám šógi sa skončila a tie postupne museli hľadať iný model svojho finančného prežitia.
Titul meijin bol spočiatku stále udeľovaný hlavnými šógi rodinami, no v roku 1937 sa historicky 13ty meijin Sekine Kinjiro vzdal svojho titulu meijin, aby mohol byť tento udeľovaný novým systémom. Už nie dedičným a doživotným. Naopak, vytvoril sa systém každoročného turnaja pre najsilnejších hráčov šógi, aby ten najsilnejší získal možnosť zabojovať o titul meijin s aktuálnym držiteľom tohto titulu. V tomto finálnom zápase víťaz získa na 1 rok právo používať titul meijin. Následne další rok mal tento hráč možnosť obhájiť tento titul pred ďalším vyzývateľom.
Dôležitá zmena tohto systému tiež bola tá, že kým predtým sa meijinom mohol stať iba člen jednej z hlavných troch šógi rodín, v novom systéme sa už meijinom mohol stať ktokoľvek, pokiaľ samozrejme dokázal svoje majstrovstvo preukázať v hrách proti ostatným majstrom šógi.
Tento systém funguje dodnes a dodnes sa titul meijin považuje za najvyššia méta pre hráčov šógi. Oproti 20. storočiu je však dnes omnoho ťažšie dosiahnuť titul meijin, v neposlednom rade preto, že konkurencia je početnejšia.
Dostať sa vôbec k šanci o boj o titul vyzývateľa titulu meijin predpokladá ROKY úspešnej kariéry, kde sa hráč musí prebojovať z najnižšej C2 ligy do vyššej C1, B2, B1 až napokon A ligy, kde každý rok iba dvaja najlepší hráči majú šancu postúpiť vyššie.
Fujiiho úspech
Souta Fujii sa postupne prebojoval do najvyššej ligy a hneď na prvý pokus sa presadil v silnej konkurencii A ligy a získal možnosť vyzvať doterajšieho držiteľa titulu Akira Watanabeho o titul meijin.
Cesta za týmto úspechom však bola strnistá. Souta Fujii nevyhral všetky zápasy v lige, ktorá sa hrá systémom každý-proti-každému a jeho skóre bolo totožné s ďalším top profesionálnym hráčom Akihitom Hirosem a preto museli hrať play-off zápas. Fujii však napokon aj v tejto hre uspel a už ho nič nedelilo od stretnutia s Akirom Watanabem, 39 ročným top profesionálnym hráčom, ktorý už 18 rokov vkuse držal aspoň jeden z hlavných titulov.
Fujii Souta však má s Watanabem priaznivé skóre a v minulosti ho obral už o titel Kisei a Ousho a úspešne si pred ním obránil titul Kisei. Preto šógi fanúšikovia viacmenej očakávali, že Fujii titul meijin vyhrá s prehľadom.
Titul meijin vyhrá ten hráč, ktorému sa podarí ako prvému vyhrať nad súperom v 4och partiách. Fujiimu sa to napokon podarilo za 5 partii, s konečným skóre 4:1.
Obral tak Watanabeho o jeho posledný titul a navyše tak Watanabe po 18 rokoch po prvý krát nedrží žiaden titul.
Fujii sa tiež stal meijinom vo veku 20 rokov a 10 mesiacov, čím prepísal rekord najmladšieho držiteľa titulu meijin Kojiho Tannigawu, ktorý tento titul získal vo veku 21 rokov.
Držiteľ 7 hlavných titulov
Okrem toho však Fujii prepísal ďalší rekord. Stal sa historicky najmladším držiteľom 7 hlavných šógi titulov. V minulosti sa takýto kúsok podaril iba jednému hráčovi. Legende Yoshiharu Habuovi. Ten však v čase, keď sa mu to podarilo, mal už vyše 25 rokov. Fujii je tak nielen iba druhý človek, ktorému sa niečo také niekedy podarilo, zároveň sa mu tento úspech podarilo dosiahnúť omnoho skôr, než komukoľvek inému. A ešte stále je tu šanca, že bude držať až 8 hlavných titulov.
V auguste sa totiž očakáva zápas o titul Ouza a Fujii má stále šancu. Pokiaľ by sa mu podaril aj tento kúsok, stal by sa prvým hráčom šógi, ktorý by držal 8 titulov – v čase Habu éry totiž hlavných titulov bolo iba 7. Aktuálnym držiteľom titulu Ouza je Takuya Nagase známy z rúškovej drámy Amahika Sata.
Nezostáva nám nič iné než držať palce.